Upchaté mliekovody [Kojenie]

Rozdiely

Tu môžete vidieť rozdiely medzi vybranou verziou a aktuálnou verziou danej stránky.

Odkaz na tento prehľad zmien

co_robit_ked:upchate_mliekovody [09.03.2018 00:28] (aktuálne)
luciamichonkova vytvorené
Riadok 1: Riadok 1:
 +====== Upchaté mliekovody ======
  
 +8.3.2018 Lucia Svetlana Danišová
 +
 +Pisateľka odporúča postupovať metódou dôslednej práce s prsníkmi prikladaním obkladov z kapustných listov, tvarohu, alkoholu, nastrúhaných zemiakov. Prikladanie dieťatka počas dojčenia bradou k miestam, kde sa zdržuje mlieko, môže napomôcť účinnejšiemu vyprázdňovaniu upchatých mliekovodov. V čase dojčenia sa odporúča priložiť aj teplý obklad (nahriate čerešňové kôstky), mimo dojčenia vyššie spomínané obklady. Neodporúča sa čistenie mliekovodov pomocou injekčných ihiel!!!
 +
 +**Pripájame list mamičky, ktorá si prešla spolu s manželom a synčekom veľkým trápením.**
 +
 +**Upchávanie mliekovodov - moja nočná mora.** ​
 +
 +Ako každá nastávajúca mamička som sa nesmierne tešila na príchod môjho chlapčeka.Od začiatku som vedela, že chcem dojčiť a iná alternatíva ani neprichádzala do úvahy.V nemocnici mi sestrička v rýchlosti vysvetlila ako dojčiť,​myslela som si, veď to je jednoduché bábo sa prisaje a pije kým nemá dosť a to je celá veda.No nebolo to vôbec také jednoduché,​ ako sa zdalo. Môj Jakub sa mi od začiatku prisával zle, veľmi to bolelo, pýtala som o radu sestričky v nemocnici, ale odpoveď bola že prisatie je ok a že si mám kúpiť masť na bradavky, že to zo začiatku má bolieť. Môj Jakub ale nepriberal a tak nás nechceli z nemocnice pustiť a prišla ďalšia rada, prikrmujte z fľaše, ináč tu budete aj druhý týždeň. Bolo mi to proti srsti veď som si zaumienila, že budem dojčiť.V nemocnici som ale zostať dlhšie nechcela, tak som siahla po fľaši a druhý deň, keďže malý pribral pár gramov, nás pustili. Dojčenie bola pre mňa bolestivá záležitosť a o to viac, že mi môj syn na prsníku zaspával.Takže som ho musela často budiť aby sa aspoň trošku napil. Prvá návšteva u pediatra a váženie ukázalo, že Kubko schudol 200g, čo bolo dosť. Návrh bol taký, že máme prísť o dva dni na váženie a ak nepriberie, tak musíme prejsť na umelé mliečko. Nevedela som si predstaviť,​ že ho nebudem dojčiť a tak som hľadala alternatívy. Skontaktovala som sa s laktačnou poradkyňou v mojom okolí a tá hneď prišla a ukázala mi ako správne prikladať bábo.To bola nesmierna úľava pre mňa, lebo ma to viac nebolelo. Problém ale stále bol v tom, že môj syn zaspával počas dojčenia a tak som ho mala na prsníku celý deň, lebo som sa bála, že schudne. Bola som riadne vyčerpaná. Hneď prvý týždeň po prepustení z nemocnice som dostala vysoké teploty a prsník bol celý červený a riadne bolel. Napriek bolesti som sa snažila z neho dojčiť. Moja tvrdohlavá povaha mi nedovolila vzdať dojčenie. 4 dni som sa snažila pomocou laktačnej sestry zvládnuť ten zápal bez antibiotík,​ teplými obkladmi, masírovaním,​odstriekavaním,​ dokonca ihlou spojazdniť mliekovod a podarilo sa. Malý úspech však vystriedal neúspech v tom, že môj synček nepriberal, ale chudol. A tak prišla ďalšia rada od mojej poradkyne odstriekavať a stláčať prsník počas dojčenia, aby sa zvýšil objem mliečka, ktoré mi môj syn pil. Odstriekané mliečko som potom podávala drobcovi pomocou cievky počas toho ako bol prisatý. Výsledkom bolo, že začal priberať. Na váženie sme chodili každé dva dni. Pani dr. nám odporučila zaobstarať si váhu a vážiť drobca pred a po každom pití, aby sme vedeli koľko vypil, keď nevypil dosť, tak ho bolo nutné budiť, kým sa dosť nenapije. Bolo to dosť namáhavé a zabralo to toľko času, že som mala pocit, že celý deň iba dojčím. Tak prišla opäť kontrola u pediatra. Náš lekár odišiel na dovolenku a zastupujúcej lekárke sa nepáčilo, že Jakub nepriberá podľa tabuliek a bez zaváhania naordinovala umelé mliečko ako príkrm. Naše kŕmenie vyzeralo asi nasledovne: odváženie drobca, malý sa prisal, trošku spapkal, zaspal na prsníku, budenie, potom pomocou cievky dokŕmenie mojím odstriekaným mliekom a potom, ak ešte chcel,tak dokŕmenie umelým mliekom a potom opätovné váženie. Medzitým mi ale niekoľkokrát zaspával, takže neustále budenie. A to všetko sme absolvovali niekoľkokrát do dňa a v noci. A vtedy sa to všetko len začalo. Počas dojčenia, keď som si stláčala prsník, mi v ňom praskla žila, alebo mliekovod, ťažko povedať. Začal ma na dotyk nesmierne bolieť prsník,​bradavka mi opuchla a začala som sa celá triasť. Možno som mala zlú techniku stláčania,​ možno zhoda náhod neviem, ale celé to už náročné dojčenie mi skomplikovala táto nehoda. Druhý deň som dostala opäť zápal, vysoké horúčky, pretože čím viac som sa snažila mlieko odsať, keďže prisatie babätka kvôli veľkému opuchu nebolo možné, tým viac mi bradavka opúchala.Začal sa opäť kolobeh. Prišla sa na to pozrieť aj moja laktačná sestra, tak sme masírovali,​ teplý obklad, prikladali bábo, studený obklad, tvaroh, zemiak, kapusta, mám pocit, že všetko čo sa dalo som vyskúšala. Napokon boli nutné antibiotiká. Ďalší zápal som dostala o dva týždne neskôr, opäť boli nutné atb s veľkým prstom lekára, že ak ešte raz ,tak musím s dojčením prestať. Medzitým ako sme sa trápili, môj Jakub sa pomaly prestával prisávať a čoraz viac pil odstriekané a umelé mlieko pomocou cievky, alebo aj z fľaše. Pre mňa to znamenalo viac odsávania a častejšie upchaté mliekovody. Dojčenie bolo obrovským stresom, až som sa dostala do štádia, že som sa odťahovala,​ keď sa mi môj synček chcel prisať. Tak sme si s manželom povedali, že dosť. Ako prvé sme odložili váhu, žiadne váženie, umelé mlieko sme skryli a viac ho drobcovi nepodávali (to, že mal z neho koliky a plač a lekár nám na to odporučil podávať ešte viac umelého mlieka, to je ďalšia rozsiahla kapitola.) Začali sme sa opäť učiť prisávať a odložili sme cievku. Po tridsiatom druhom upchatom mliekovode, som to už prestala rátať, (stávalo sa mi to už dva krát do dňa, čo znamenalo obklady teplé, studené, kapustné, zemiakové,​atď.a venovanie sa tomu celý deň), sme oslovili Lucku Michoňkovú,​ laktačnú sestru, ako poslednú možnosť pred skončením s dojčením.Jej rady boli jednoduché,​ efektívne a nám nesmierne pomohli: neodstriekavať,​ nestláčať prsník počas dojčenia a hlavne pozitívne myslieť. Po 4 mesiacoch trápenia nemám žiaden problém. Môj Jakub má 7 mesiacov, priberá, dojčím doteraz a je to pre nás oboch krásna chvíľa počas dňa aj v noci, dostáva to najlepšie čo mu môžem dať a manžel má doma usmiatu ženu a dieťa. Bez jeho podpory by som to nezvládla. Mamičky nevzdávajte dojčenie. Verím, že moje chyby a skúsenosti,​ ktoré som urobila a získala, pomôžu niekomu sa rozhodnúť ako bojovať s otázkou či dojčiť, alebo nie.
 +
 +1. 2. 2017
 
OVdesign button · Vytvorené v systéme DokuWiki