Štrajk dieťaťa

28.1.2018 Lucia Svetlana Michoňková

Aké sú prejavy u dieťaťa? Často sa odtláča od prsníka už po chvíľke dojčenia, prehýba sa „do luku“, po chvíľke dojčenia odmieta ďalej piť, pästičkami tlačí až udiera do prsníka matky. Obdobie je prechodné, trvá niekoľko dní až niekoľko týždňov. Objavuje sa vo veku dieťaťa od 6 týždňov po 3.-4.mesiac. Pokiaľ je dieťa prirodzene zvedavé, rado pozoruje, čo sa deje, všíma si okolie, štrajk sa objaví okolo spodnej hranice rozpätia, lebo bude potrebovať skôr spracovávať podnety, ktoré svojou zvedavosťou získalo. Nástup štrajku môže podnetmi urýchliť aj starší súrodenec. Pokiaľ je dieťatko kľudnejšie a spokojné s málom podnetov zo seba a najbližšieho okolia, je možné, že štrajk nastúpi okolo hornej hranice rozpätia. Pri všetkých možnostiach charakterov dieťaťa je možné, že štrajk nepríde vôbec. Je však možné, že príde v takej miere, že nebude možné dieťatko nakŕmiť dojčením. Pre štrajk je príznačné, že v noci je situácia s dojčením lepšia, nakoľko dieťa v noci žije v podvedomom režime, satie je jeho prirodzenou súčasťou a dieťa prijme prsník. Počas dňa tomu tak zväčša nie je, nakoľko pri vedomom režime sa vtláčajú do pozornosti podnety a tie bránia dieťaťu sa sústrediť na dojčenie a napiť sa.

Najdôležitejšia správa pre rodiča je : Ide o dozrievanie dieťaťa, najmä v oblasti zmyslov, teda sa nejedná o niečo iné. Dieťa spracúva podnety na prsníku, je to prostredie, ktoré pozná a kde sa cíti prirodzene a isto. Je to pre neho nová situácia, nevie novoprichádzajúce podnety uchopiť a spracovanie mu berie mu sily. Môže sa prejavovať netrpezlivo, podráždene a uprednostňuje proces spracovania podnetov pred naplnením potreby hladu, teda nakŕmením sa. Nejde teda o nedostatok materského mlieka u matky, najmä ak je počet mokrých plienok 4-8ks za 24h. Ak nie je dostatočný počet mokrých plienok, zvýšime frekvenciu dojčenia, a tým ho zabezpečíme.

Nech nás nemätie ani stav prsníkov matky, ktoré sa práve v tomto období hormonálne stabilizujú. Zmenšujú sa, necítiť pocity, ktoré bolo cítiť predtým, necítiť pnutia, vnútorné podnety, plnosť prsníkov… Je to v poriadku. Ak by prsníky mali fungovať v špeciálnom režime, v ktorom fungovali po pôrode, bol by to pre ženu veľmi náročný stav a dlhodobo neudržateľný, musia prejsť teda na režim stabilný, pre dieťa aj matku vhodný a postačujúci. Prestanú sa tvoriť nadbytky materského mlieka, ktorého bolo na počiatku možno 5-10 násobne viac, než bolo potrebné. Organizmus matky však na počiatku nevedel, koľko materského mlieka bude potrebné vytvoriť pre dieťa, vytvoril viac a postupne sa nastavoval na potrebu dieťatka až prišiel do momentu, keď je potreba jasná a mliekotvorba sa ustáli na vhodnom režime, ktorý sa však podľa potreby dieťaťa aktuálne počas dňa mení a prispôsobuje jeho potrebám, a to je práve teraz.

Možnosti nakŕmenia dieťaťa : Vieme využiť kŕmenie v noci, ktoré prebieha jednoduchšie, takisto okamžite po prebudení alebo pred. Vtedy je dieťa viac v režime podvedomom, pije kľudnejšie, lebo do popredia nevstupujú podnety, ktoré ho inak vyrušujú. Niekedy pri štrajku pomáha aj kŕmenie v chôdzi, húpavý pohyb pripomína dieťaťu čas strávený v maternici a húpanie mu dodáva starodávny pokoj. Môžeme využiť aj fitloptu a húpavý pohyb na nej spojiť s kojením. Môžeme postupovať aj tak, že počas dňa sa snažíme dieťa kŕmiť, keď je polorozospaté alebo ho vezmeme na kŕmenie ešte v spánku, vo chvíli, keď sa prebúdza. Môžeme aj navodiť nočnú náladu zatiahnutím závesov, vytvorením pokoja, bezzvukového a bezpodnetového prostredia. Nároky na bezpodnetovosť prostredia v tomto období odporúčam uplatňovať dôsledne, dieťatku to napomôže nájsť v sebe cestu k spracovaniu vlastných podnetov, nerušenú pridaním vonkajších podnetov. Neznamená to, že vytesňovať vonkajšíce podnety budeme už navždy, aj keď ticho, kľud a pokoj pri jedle by všeobecne mal byť zachovaný aj pri stravovaní všeobecne. Úcta k jedlu sprevádzaná tichom, prípadne modlitbou pred jedlom, bola a je súčasťou obradu spojeného s jedlom v mnohých rodinách. Keď možnosť nakŕmiť dieťa dojčením zlyhá a je možné mlieko odsať, odstriekať, z prsníka, potom pisateľka odporúča dokŕmiť dieťa alternatívnym spôsobom (lyžička, cievka so striekačkou, pohárik,…). Ak materské mlieko nie je možné odsať, je potrebné dieťa dokŕmiť umelým mliekom rovnako alternatívnym spôsobom. Najdôležitejšie je použiť alternatívny spôsob, aby sme udržali správnu techniku dojčenia.

Fľaša môže všetko pokaziť. Ide o iný spôsob práce svalu jazyka, keď nemusí vyvíjať toľko sily ako pri satí z prsníka a po čase sval jazyka ochabne a dieťa sa nevie prisať na prsník. Aj z tejto situácie je východisko, je potrebné sval jazyka posilňovať orofaciálnou masážou, pavúčou chôdzou po jazyku (od špičky po koreň jazyka ukazovákom a prostredníkom chodíme po jazýčku), dávaním nášho prsta do úst dieťaťa pri utíšení dieťaťa (môj ukazovák bruškom hore, pošteklím na podnebie úst dieťaťa, tam sa pri dojčení dotkne bradavka prsníka matky, ukazovák môže byť v ústach dieťatka vsunutý jedným alebo dvoma článkami, uvidíme podľa toho, ako je dieťatko spokojné, ak sme dali ukazovák príliš hlboko, je možné, že ho trošku napne, tak posunieme prst trochu smerom von). Ukazovák do úst dieťatka môžeme ponúknuť vždy, keď je uplakané, mrzuté, na upokojenie, utíšenie, uspanie. Poskytuje aj kontakt koža na kožu, čo je pre dieťatko liečivé a okrem toho sa učí správnu techniku satia, ktorú potrebuje použiť na prsníku.

Merítkom toho, či správne postupujeme sú mokré plienky, ktorých potrebujeme za 24h od dieťatka získať 4-8ks. Ak by ich bolo menej, zvýšime frekvenciu dojčenia, príp. budíme dieťatko na kŕmenie (v iných prípadoch budenie nie je potrebné). Čo sa týka hmotnostných prírastkov, viď Tabuľka hmotnostných prírastkov. Nie je však potrebné, aby dieťatko prospievalo presne podľa priloženej tabuľky, jeho prospievanie je geneticky podmienené, ak ste rodičia útli, valibuk vám doma nevyrastie. Takže k údajom v tabuľke je potrebné pristúpiť z miesta rodovej podmienenosti, rodinných zákonitostí, terajšej situácie dieťaťa, zdravia dieťaťa, jeho pohybových daností, priebehu aktuálneho dňa a aktivít dieťaťa v ňom.

Úloha dospelého počas štrajku je držať sa „nad vecou“, porozumieť, o čo ide, a pomáhať dieťaťu sa napiť materského mlieka aj za daných pre neho sťažených podmienok. Štrajk je náročné obdobie a vyžaduje veľa trpezlivosti zo strany oboch rodičov a aj pochopenie širšieho okolia. Je potrebné mať na pamäti, že sa jedná o prechodné obdobie, a že všetko sa napraví a dostane do pôvodných koľají. Keď si dokáže rodič vytvoriť takýto nadhľad nad situáciou, s najväčšou pravdepodobnosťou štrajk zvládne ľahko. Je dôležité poskytnúť dieťaťu oporu vo forme zachovania rituálov, ktoré sme si s dieťaťom vytvorili, napr. pred spaním, pri kúpaní, vstávaní, … Dieťaťu tým umožníme pohybovať sa v nami vytvorenom rámci dňa, keď jeho rámec práve prechádza prestavbou. Má možnosť cez vonkajší nemeniaci sa sled udalostí vrátiť sa naspäť k sebe, k svojmu dovtedajšiemu kľudu a pokoju.

 
OVdesign button · Vytvorené v systéme DokuWiki