Stláčanie prsníka pri dojčení alebo Bez práce nie sú koláče

8.3.2018 Lucia Svetlana Danišová

Objavuje sa vo svete veľa rôznych nápadov, ako si človek môže pomôcť pri všakovakých činnostiach, prácach, záľubách, záujmoch, či ťažkostiach. Takýmto nápadom môže byť aj stláčanie prsníka pri dojčení dieťaťa. Človek nejde pátrať po dôvodoch takéhoto postupu, píše o ňom, lebo sa s ním stretáva a stretnutia viedli k zamysleniu.

Dieťa pije spôsobom, akým potrebuje. Niekedy hltavo, to zväčša, keď je hladné. Inokedy pomalšie, to keď oddychuje po prvom náhlivom a nástojčivom pití, alebo si potrebuje vypité mliečko vychutnať, nechať trošku stráviť, alebo si potrebuje oddýchnuť pred ďalším nástupom silného ťahu, alebo si chce užiť čas v blízkosti známej a bezpečie vytvárajúcej bytosti. Dieťa si z prsníka berie potravu spôsobom, akým to práve potrebuje a niekedy aj neberie, ak to tak potrebuje. Zväčša je spokojné, pokiaľ neprechádza obdobím dojčenského štrajku, ale to je už iná kapitola.

Spojenie matka-dieťa sa pri dojčení posilňuje pohľadom, rozjímaním, pokojom, cítením, spolucítením. Stláčať prsník znamená zaniesť do pokojne plynúceho rozjímavého času a priestoru dvoch bytostí tretí prvok. Stláčanie prsníka. Niečo, čo neprináleží ani prirodzenosti matky, ani prirodzenosti dieťaťa. Samé sa to nedeje. Niekedy využívame spôsoby tohto druhu pri chorobách, nápravách nedostatkov… Pokiaľ sa však nejedná o túto situáciu, pisateľke nie je jasné, z akého dôvodu by sme mali cudzí prvok do plynúceho toku lásky v podobe materského mlieka zanášať.

Isté je však, že môžeme spôsobiť nasledovné:

1. Dieťa sa zháči a bude rozmýšľať,čo sa deje, ako má ďalej postupovať, keď niekto vykonáva nejakú činnosť na mieste, kde dovtedy vykonávalo činnosť iba ono. Pozoruje a zistí, že tečie mlieko, ktoré inak netieklo, teda nemusí vykonávať pre túto vec činnosť ako doposiaľ. Niekedy to využije, je to výhodné, bez práce sú koláče, no niekedy to nefunguje, najmä, keď už matka nevládze alebo zabudne stláčať, a to vyvoláva chaos a zmätok, naň sa mení predchádzajúca súladnosť obyčajného pitia. Kým dovtedy je jednoznačné potiahnem a budem mať, potiahnem silno a budem mať veľa, potiahnem slabo a budem mať málo, teraz sa nedá očakávať, čo sa bude diať.

2. Do súzvuku dvojice matka dieťa sa pridalo stláčanie prsníka, nepredvídateľné, oslabujúce funkcie jedného aj druhého z dvojice. Dieťa sa stáva menej isté samým sebou, lebo odpovede na podnet nevie predvídať ako doposiaľ a do procesu sa ktosi vmiešal, kto narušil jeho sebestačnosť a istotu.Takisto do matkinho pokoja sa vmiešal prvok, ktorý narušil plynulosť a prirodzený chod veci.

V živote ľudí sa to často stáva. Chceme to však sprostredkúvať aj deťom a už v útlom veku? Oberať ich o istotu ich samých v základných prejavoch života? Kto z nich potom vyrastie? Človek, ktorý sa nevie spoľahnúť na seba, svoj úsudok, na výsledky svojej práce? Jednak. A druhak? Človek, ktorý čaká na výsledky bez úsilia, veď niekto stláča a ja nemusím ťahať, aj tak mlieko príde. Nemusím pracovať, niekto prácu urobí za mňa a bude hotovo.

Ak chceme sprevádzať dieťa na jeho prirodzenej ceste v objavovaní zákonitostí života, nechajme mu nástroje, ktorými ho príroda obdarila a tešme sa z pozorovania a objavovania nového sveta spolu s ním.