Rodíme sa bez schopnosti dojčiť?

17.11. 2017 Lucia Svetlana Michoňková

Laktačné poradkyne, priatelia dojčenia, kojenia, mamičky, oteckovia, tehulky, lekárski pracovníci, verejnosť…

Situácia v dojčení na Slovensku v poslednom období vedie človeka k tomu, že sa rozhodol napísať a vyjadriť sa. Kde sme a kam sa uberáme v laktačnom poradenstve na Slovensku? Skúsme sa na chvíľu zastaviť a pozrieť sa bližšie. Prišla správa:

Dobrý deň, prosím o pomoc pri kojení 3 mesačného bábätka, ktoré má podľa laktačnej poradkyne z občianskeho združenia dojčenský štrajk pre znížený tok materského mlieka, lebo nemá pauzy v brade a odmieta dojčenie. Poradkyne z OZ mi odporučili nasadiť najprv Senovku a Benedikt 3x3tbl. á 24hod na zvýšenie tvorby mlieka a tiež liek Costi v množstve 3x3tbl á 24 hod. Myslela som, že dojčenie je prirodzenejšie. Veľmi si želám dojčiť, ale lieky a bylinky nechcem dlhodobo užívať.

Človek prišiel do tejto rodiny. Matka zneistená, neverí si, že má dostatok mliečka pre bábätko, lebo poradkyňa jej odporučila od počiatku užívanie liekov. Po všetkých stránkach, aj finančnej (prípravky na podporu dojčenia, ktoré ponúkajú laktačné poradkyne, sú drahé, Senovka za 20Eur vraj vydrží na 6 dní), im vychodí výhodnejšie umelé mlieko. Ale chcú dojčiť. Dieťatko krásne prospieva, pije, niet viditeľný žiadny problém. Nikdy nemalo pauzu v brade, čo sa uvádza ako meradlo správnej techniky, satia, no papká výdatne a prosperuje. Matke bol diagnostikovaný slabý tok mlieka a z neho vyplývajúci nedostatok mlieka, preto nastúpila lieková podpora. Bolo odporučené držať sa protokolov na stránke OZ, ktoré pri ich dieťatku nefungovali. No vo svojich 4 mesiacoch má dieťatko hmotnosť 9kg. Hneď na počiatku bolo odporučené nastrihnutie uzdičky. Rodina je už 4 mesiace stresovaná stálymi pochybnosťami pri návštevách poradkýň, dojčenie prebieha za špeciálnych okolností, ktorým podlieha celá rodina, sledovanie brady, dobrého priloženia, stláčanie prsníka, tiché prostredie,… Matka stláča prsník od počiatku dojčenia, stále. Zneistenie tiež prišlo hneď na počiatku, takže rodina s ním žije už 4 mesiace a aj po opakovaných návštevách sa názor poradkýň nezmenil. Jedná sa o stály boj o záchranu mlieka, keď netreba nič zachraňovať. Keď veci nefungujú ako v protokole, na videu, situácia nie je v poriadku. Obdobie, ktoré je možné si vychutnať, cestovať, lebo mliečko je stále po ruke, je pre túto rodinu obdobím stresu, zakotvenia doma, najradšej neprijímania návštev, aby sa dojčenie ešte viac nepokazilo a mliečka nebolo menej. A dokedy to takto bude? Žiaľ sa tieto riadky netýkajú len tejto rodiny, ale mnohých rodín, s ktorými človek prichádza do kontaktu.

Vývody:

1.Vývojom sme degenerovali, že skoro každé novorodeňa potrebuje nastrihávať uzdičku? Rodíme sa nedokonalí, takže potrebujeme takéto kozmetické úpravy?

2.Ako sa dieťa naučí samostatnosti a pocíti prijatie jeho individuality, keď mu budeme stále vnucovať svoj štýl kŕmenia stláčaním prsníka? Veď predsa keď potrebuje výdatnejší tok, tak si ho samo saním vytvorí a keď nie, tak saje jemnejšie. Chceme vychovávať jedincov, ktorých stále treba usmerňovať alebo chceme podporovať zdravý základ v dieťati už od počiatku? Na svoj podnet dostane dieťa odpoveď, prečo niekto prehlušuje jeho potrebu svojou predstavou a aktivitou?

3.Prečo mám ako matka prežívať stres z dojčenia, sledovať prisatie, pohyb hornej pery, pauzu v brade? Kde je radosť z dojčenia, zaľúbený pohľad matky na dieťa a dieťaťa na matku? Pohľad z očí do očí? A matka, kráľovná, bohyňa, madona, kde sedí spokojná a šťastná v náručí s dojčiacim dieťatkom?

4.Dojčenský štrajk v 2.-3. mesiaci súvisí so zákonitosťami vývinu dieťatka v tomto období, ktoré sa týkajú vývoja zmyslovej sústavy. Veľkosť prsníkov, odmietanie dojčenia ani iné prejavy nemajú súvis s dostatkom mlieka!!!!!

5.Dostatok mlieka vieme určiť len počtom mokrých plienok, 4-8 á 24h, stačí aj trochu pocikané, ráta sa aj uniknutý moč počas prebaľovania.

6.Protokoly podľa názoru človeka môžu poslúžiť ako vnútorný manuál OZ, na prípravu poradkýň, v začiatku ich pôsobenia. Veď predsa nie je možné, aby sme všetci vykazovali tie isté charakteristiky, spĺňali body protokolu, keď sme každý jedinečná bytosť, už od narodenia. Zo skúsenosti sa ukazuje, že rady sú špecifické, pre každého iné. To človek vidí po určitých rokoch praxe, preto odporúčanie: Mladá (služobne) poradkyňa by mala fungovať popri staršej (služobne ) poradkyni. Každá raz začíname, je potrebné sa naučiť aj pracovať so zodpovednosťou, ktorú táto práca so sebou prináša.

7.Podpora, lieky,… Dojčenie nemôže fungovať bez nich? Môže. Skúsenosti adoptívnych matiek ukazujú,že mliekotvorba bez liekovej podpory nastúpi do týždňa až dvoch. Žiadne Costi, Donperidon, žiadny Benedikt, Senovka, len prikladanie dieťatka na prsník. Veď to tak robili napr. aj ženy v koncentračných táboroch, keď nemali čím kŕmiť svoje deti, robia to aj mnohé prírodné národy, že iná žena vezme novorodeňa a prikladá si, aby nahradila matku, ktorá pri pôrode napr. zomrela. Tak prečo by to nemalo fungovať u mamičky, ktorá dieťatko porodila, je zdravá, chce dojčiť svoje bábätko a má podporu rodiny a okolia? Zoberieme kompetencie matkám, prírode a histórii a prenesieme na neosobný farmaceutický priemysel? Vytvárame novú formu závislosti na preparátoch na podporu dojčenia!!!!!

Ako to dopadlo? Ubezpečenie, že veci môžu ísť inak, prirodzenejšie, berú vážne a upokojuje ich to, dodáva silu ísť po novom. Prečo však ich cesta viedla týmto smerom? Prečo od erudovaného pracovníka dostali pomoc v tejto forme? Alebo nebol erudovaný? Prečo teda pôsobí v teréne? Pracujeme potom na vysadení liekov, postupne, nakoľko sa jedná u matky o budovanie dôvery v seba, v to, že bude mať akurát dosť mliečka pre svoje dieťatko. Informujeme sa navzájom o postupe, ideme krok po kroku po ceste, ktorá mala byť vyšliapaná týmto smerom hneď od počiatku.

K tomuto vedú nové trendy v dojčení? Kde si vyberáme poradkyňu, kde nájdeme jej profil, vzdelanie, absolvované kurzy, dĺžku praxe, spôsobilosť vykonávať poradenstvo, referencie…? Kto nám to vlastne radí? Komu sa zverujeme do rúk? Kam sme vedené, keď si už vôbec neveríme?

Nie je lepšie pozbierať vlastné sily a podporiť v sebe matku, ktorá v nás drieme od počiatku? Možno v tom potrebujeme podporu, nájsť človeka, ktorý v nás prastarý zdroj vnútri pomôže uvidieť, zacítiť, aby sme ho mohli užívať a tešiť z krásneho poslania matky. Držme si palce, aby sme jedno či druhé vedeli do života našich maličkých aj našich životov čo najlepšie zaniesť.

 
OVdesign button · Vytvorené v systéme DokuWiki